Určite ste v poslednej dobe niekde na instagrame zachytili tento obrázok. Ja som zaň neskutočne ďakovala, tešila som sa ako malé dieťa a nemala som slov, keďže som nad tým premýšľala už dlhšiu dobu. Čo je v skutočnosti to veľké zlo? Po našej malej internetovej zelenej revolúcii, za ktorú som veľmi vďačná, sa rozmohlo menšie morálne peklo. Ľudia zmenili názory zo dňa na deň, prestali podporovať všetky fast fashion obchodné reťazce, plasty a podobne. Veľký krok vopred, ktorý ja však nedokážem urobiť za 24 hodín. Aj budovanie môjho minimalistického šatníka mi trvalo roky, ani známe či už slovenské alebo zahraničné osobnosti či blogerky, ktoré podporujú udržateľnosť a bojujú za planétu sa nezmenili zo dňa na deň, ale žijú tak už roky, niekam sa dopracovali (verte mi, že to netrvalo pár dní, aj oni si prechádzali malými krôčikmi) a stále hľadajú nové spôsoby, ako sa zlepšiť, tak prečo teraz niektorí očakávajú, že sa zo dňa na deň zmeníme? Treba sa snažiť, informovať, ale nenechať sa morálne utláčať, treba si hlavne uvedomovať, prečo je tá zmena dobrá, čo robíme zle, a čo sa dá urobiť lepšie. Po tomto rýchlom skoku som si všímala morálnych aktivistov, ktorí sa popri šíreniu dobra, nápadov, slova zmenili tak trochu aj na moralizantov. Začali sa na ostatných pozerať a moralizovať, ako to, že ona pije cez plastovú slamku, to je zlé, ja to robím lepšie, aha, ja mám slamku papierovú... Ako sa ona mohla opovážiť kúpiť si topánky z H&M, nevie predsa, že existujú aj tieto upcyklované topánky z bambusu, ktoré mám ja, aha, ja som si ich kúpila... Po týchto komentároch som sa začala báť zverejňovať veľa informácii o mne, čo jem, čo používam za kozmetiku, ako sa obliekam. Každý deň robím malý krôčik k lepšiemu, ale tieto komentáre ma vždy tak vystrašia, pretože ja možno v tomto svete ešte nie som dosť dobrá. Akoby niektorí nevideli, že aj pokrok a snaha, a hlavne tá cesta je dôležitá, tie malé krôčiky, ktoré keby robil každý, boli by sme inde. Niektorí sa však sústredia len na to jedno. Často sa pri takýchto ľuďoch cítim, ako keby som bola v niečom horšia, ako keby som bola zlá osoba preto, lebo jem mäso, lebo mám ešte nevyničenú kozmetiku, ktorá nie je priam prírodná a je v plastoch a pritom oni za dva dni všetko vyhodili, len aby si nakúpili tú najviac bio verziu, lebo občas sa mi niektoré veci potrhajú a ja si ich kúpim vo fast fashion obchode, lebo ich neviem zohnať inde resp. nemám toľko peňazí, aby som si kúpila drahšiu upcyklovanú verziu. Snažím sa to však obmedzovať, redukovať, uskromniť sa.
Tento obrázok mi však otvoril oči a pomohol v mojom názore. Už viem, čo je udržateľnosť. Mať len veci, ktoré potrebujem, nakupovať len to, čo naozaj nevyhnutne potrebujem resp. čo reálne aj spotrebujem a nevyhodím do koša, podporovať udržateľnejšie a ekologickejšie riešenia, pozerať sa viac na reduce a reuse ako na recycle. Kúpiť si napr. to najväčšie balenie niektorého prípravku, ktorý naozaj potrebujem, no bohužiaľ ho v inej ako v plastovej nádobe ešte neviem zohnať. Prosím, spájajme túto komunitu, ktorá sa snaží. Nezazerajme na seba, čo robí henten a onen, ale podporujme aj naše malé krôčiky. Podporujme naše malé radosti, vďaka ktorým robíme tento svet lepším. Nesúďme sa. Nikto nemá právo len tak súdiť cudzieho človeka. Je jedno či ide o dobrú, či o zlú vec. Zmeňme to posudzovanie, to moralizovanie na informovanie spoločnosti, na šírenie viacerých nápadov a dobrých myšlienok, nie na negativitu, závisť a zosmiešňovanie. Buďme na seba dobrí, bude sa nám lepšie žiť.
PS: Ospravedlňujem sa za negativitu vyjadrenú v tomto článku, ale takéto pocity mám už dlhšiu dobu a rada by som ich takto zverejnila, pretože si to občas ľudia ani neuvedomujú. Nemyslím si, že všetci sme takýto, nehádžem všetkých podporovateľov udržateľnosti a ekologických riešení do jedného vreca, veď to by som hovorila aj o samej sebe. Chcem len rozšíriť radosť, ktorú by sme mali mať z toho, že niečo robíme, a že sa snažíme, že postupujeme, aj keď to niektorí na prvý pohľad nevidia.
Tento obrázok mi však otvoril oči a pomohol v mojom názore. Už viem, čo je udržateľnosť. Mať len veci, ktoré potrebujem, nakupovať len to, čo naozaj nevyhnutne potrebujem resp. čo reálne aj spotrebujem a nevyhodím do koša, podporovať udržateľnejšie a ekologickejšie riešenia, pozerať sa viac na reduce a reuse ako na recycle. Kúpiť si napr. to najväčšie balenie niektorého prípravku, ktorý naozaj potrebujem, no bohužiaľ ho v inej ako v plastovej nádobe ešte neviem zohnať. Prosím, spájajme túto komunitu, ktorá sa snaží. Nezazerajme na seba, čo robí henten a onen, ale podporujme aj naše malé krôčiky. Podporujme naše malé radosti, vďaka ktorým robíme tento svet lepším. Nesúďme sa. Nikto nemá právo len tak súdiť cudzieho človeka. Je jedno či ide o dobrú, či o zlú vec. Zmeňme to posudzovanie, to moralizovanie na informovanie spoločnosti, na šírenie viacerých nápadov a dobrých myšlienok, nie na negativitu, závisť a zosmiešňovanie. Buďme na seba dobrí, bude sa nám lepšie žiť.
PS: Ospravedlňujem sa za negativitu vyjadrenú v tomto článku, ale takéto pocity mám už dlhšiu dobu a rada by som ich takto zverejnila, pretože si to občas ľudia ani neuvedomujú. Nemyslím si, že všetci sme takýto, nehádžem všetkých podporovateľov udržateľnosti a ekologických riešení do jedného vreca, veď to by som hovorila aj o samej sebe. Chcem len rozšíriť radosť, ktorú by sme mali mať z toho, že niečo robíme, a že sa snažíme, že postupujeme, aj keď to niektorí na prvý pohľad nevidia.
Zdroj obrázku: Čistá duša
Ak sa mám priznať, tak som tento obrázok na instagrame ešte nestretla...
OdpovedaťOdstrániťAle nie to som chcela. Úplne s tebou súhlasím. Sú niektoré veci, ktoré sa dajú zmeniť hneď - napríklad nakupovanie oblečenia v second handoch či kupovanie bio potravín. Napríklad vôbec som si neuvedomila, že slamky sú z plastu. Až po čítaní týchto príspevkov. A tiež sa cítim úzko, keď to všetko čítam, čo všetko používam ja. Ale len pred nedávnom som si uvedomila, že niektorí ľudia nemôžu jednoducho prejsť na ten systém ochraňovania planéty - narážam sa starších ľudí, ktorí užívajú množstvo liekov alebo ľudí, čo neexistujú bez plienok. Nehovoriac o tom, koľko sa toho použije v nemocniciach. Ja sa snažím recyklovať odpad. Ale. V našej dedine nemáme červený kontajner, takže je mi ľúto, že hádžeme do plastu obaly od plechoviek či vreckovky do papiera. (Teraz sa už snažím ich hádzať do normálneho odpadu). Rovnako je to s obchodmi. Som tučná, viem to. A preto C&A je jediné miesto, kde si viem kúpiť niečo na seba alebo že v Primarku majú konečne nohavice aj na mňa. Viem, že je to zlé.
Preto som "rada", že som našla aspoň niekoho, kto sa tiež tejto zmeny a spoločnosti obáva.
A mimochodom podľa príspevkov, ktoré od teba čítam už dlhšiu dobu, si nemusíš robiť starosti - už dlho sledujem ako neplytváš, ale šetríš a páči sa mi to na tebe. :)
Konečne to niekto povedal takto otvorene! Musím s tebou len a len súhlasiť!
OdpovedaťOdstrániťxxx Alexandra z MS ALWAYS LATE
Hoci sa paradoxne venujem práve týmto témam, tiež som si všimla istých ľudí, ktorí sa tak tvrdo snažia presviedčať ostatných, že to hraničí s fanatizmom.
OdpovedaťOdstrániťSama mám doma ešte isté zásoby kozmetiky v plaste, ktorú najprv určite spotrebujem, lebo inak by to bolo len plytvanie. A hoci viem čo je fast-fashion a som z toho smutná, pravdepodobne aj tak budem isté nevyhnuté kúsky nakupovať v týchto obchodoch, pretože ich inde nezoženiem, alebo ako ty hovoríš, nebudem mať peniaze na tie férovo vyrobené. Ale chce to čas a verím, že keď budem samostatne zárobkovo činná (a nie letné brigády a brigády popri vysokej), tak budem schopná úplnej zmeny.
Na tebe sa mi vždy páčilo, aký minimalistický životný štýl vedieš a to sa nezmení.
S týmto článkom súhlasím, je naozaj krásny a nemali by sme sa navzájom odsudzovať. Už som to aj X krát spomínala na mojom blogu - veľké zmeny sa dejú postupne a netreba byť zo začiatku na seba príliš tvrdý. A ani na iných! :)
Igelitku si neprosím / Facebooková stránka
Máš pravdu. Já si tedy v mém okolí ničeho takového nevšimla, ale už jsem zaslechla, že se dost řeší brčka? No, každopádně taky na sobě pracuji už delší dobu a jednoduše to nejde. Nevyhodím všechno a ani nemám na to vyhodit vše, abych nakoupila nové bio. Taky mám kosmetiku, kterou dopotřebovávám (zrovna dneska jsem si to říkala u tužky na obočí, že už budu potřebovat), a postupně to zaměňuji. Nesmíš se tím ale nechat ovlivňovat, jako bys byla snad horší. Naopak mi přijde ten pomalejší postup důkladnější. Lepší.
OdpovedaťOdstrániťV posledných týždňoch či mesiacoch sa strhla taká vlna, ktorá sa naberá ako snehová guľa - a o takýchto témach sa hovorí čoraz viac a počujeme o nich už úplne všade. No ver, že nie si sama, pre ktorú ne to niekedy overwhelming a ani neviem spočítať, koľkokrát som sa cítila zle, že som si kúpila niečo zabalené v plaste. No osobne si myslím, že je to len pocit umocnený práve tým, že sa o tom veľa hovorí.
OdpovedaťOdstrániťČo je ale najpodstatnejšie je to, že sa snažíš robiť zmeny - a je jedno, či za považujú za väčšie alebo menšie, lebo podľa mňa každá takáto zmena je zmena k lepšiemu, ktorá má obrovský dopad na životné prostredie 💗
BEE A CHANGE
Pre mňa je dôležitý hocijaký, čo i len maličký krok vpred, pretože aj málo niečo dokáže. Ja sama nie som ten typ, ktorý dokáže zrazu všetko zmeniť o 180 stupňov. Nie som v týchto veciach skvelá, skúsená, no snažím sa a rovnako ako ty, maličkými krokmi sa tam posúvam :)
OdpovedaťOdstrániťTHE EFFLORESCENCE GIRL
Nedá sa zmeniť zo dňa na deň. Aspoň v mojom svete to tak nefunguje. Už pred vyše rokom som si povedala, že prestanem používať dekoratívnu kozmetiku testovanú na zvieratách a postupne prejdem na prírodnú, neskôr na domáce mydlá... A ver mi, že ešte teraz mám viac tej testovanej, než netestovanej kozmetiky. Ovplyvňuje to hlavne finančná stránka - máloktorý študent si môže dovoliť riasenku/púder/rúž/micelárnu vodu za 25€ a vyššie.
OdpovedaťOdstrániťSom za trend ekologickejšieho života neskutočne vďačná a šťastná, že sa ľudia "zobúdzajú". Už len to, že na to myslíme, je krok vpred. Našťastie som sa nestretla s nikým, kto by ma do niečoho nútil a obviňoval, ako píšeš ty v článku. Tak, ako vravia tvoje slová, je to o malých krokoch a vôbec chcení pomôcť a neignorovať problém. :)