KNIHY: LETNÉ ČÍTANIE

2018-08-28



Toto leto som si sľúbila, že neprestanem čítať. Nie žeby som urobila nejaký prevratný krok a čítala kvantum literatúr, len som to jednoducho nechcela zanedbať. Objavila som však nové kúty a objasnila si, čo sa mi páči, a na čo som už stará. 


Ešte v júni, počas mojich začínajúcich prázdnin, som sa rozhodla prečítať si niečo, o čom sme sa učili na hodinách britskej literatúry. Páčia sa mi totiž dystopické romány ako napríklad 1984 od Georga Orwella, preto som siahla po tomto kúsku s nádejou, že sa mi to bude páčiť. Musím povedať, že to bolo celkom iné, no nesmierne zaujímavé. Ak si spomínate, v knihe 1984 ovládali ľudí strachom, neustálou hrozbou vojny, ľudia mali v danom režime neustály pocit, že ich niekto sleduje. V tomto románe bol však prístup opačný. Ľudia boli šťastní, prešťastní, museli sa socializovať, zabávať sa, chodiť von, inak to bolo podozrivé. Ak prestali pociťovať šťastie, mali na to tabletky, ktoré im to šťastie vrátili. Najviac sa mi páčila prvá tretina knihy, kde bol celý tento systém odprezentovaní. Na jednej strane ma to fascinovalo a na druhej mi z toho bolo zle, no vždy som rada, keď na takúto knihu narazím, pretože mi pripomenie, ako dobre sa mám a ako hrozne by to mohlo vyzerať. Táto kniha ma veľmi zaujala a určite odporúčam tým, ktorý tak, ako ja majú romány o dystopickom svete radi.


Leto som začala kúskom, ktorý vás možno prekvapí, prekvapil aj mňa. Americkú literatúru často nečítam, no a sci-fi už vôbec nie, ale chcela som vyskúšať niečo nové. Videla som najprv film a v recenziách som čítala, že kniha je úplne o niečom inom, a že sa z toho režisér snažil urobiť len horor s príšerami. Mali pravdu, kniha je úplne o niečom inom, no nie je to moja šálka kávy. Ak však máte radi nekonečné esejistické úvahy rozprávača, ktorý ani netuší, či sa mu to všetko zdá alebo či nie spojené s obrovskou záhadou v mystickom prostredí, nech sa páči. Mne táto kniha prišla až veľmi otvorená s otvoreným koncom, ktorý mi nedal nič, len vo mne zanechal pocit prázdnoty. Chápem však, že táto kniha je súčasťou trilógie, a preto na ďalšie pochopenie by som si mala trilógiu dočítať, no úprimne ma to neláka. Buď to milujete alebo vás to neohúrilo, takéto reakcie vidím a pridružujem sa skôr k tým druhým. Choďte do toho však s otvorenou mysľou a uvidíte, čo vám táto kniha prinesie. Verím, že mnohí z vás tam nájdu čosi, čo ja som nevypátrala.

Na dovolenku som si so sebou vzala klasiku. Emma a Pride and Prejudice sa mi páčili, tak som si chcela prečítať ďalšie romány od známej Jane. Zatiaľ čo v Emme som obdivovala jej spoločnosť britskej spoločnosti, rozdiely medzi spoločenskými triedami, sarkastické zobrazenie šľachty, konanie bálov, malé nedorozumenia a rozhovory pri večeriach, Persuasion mi takéto uspokojenie neposkytlo. V Pride and Prejudice som zase pozorovala neprekonateľnú chémiu medzi hlavnými postavami, introvertné habkanie pána Darcyho a neodolateľné šibalstvo Elizabeth, tu mi chýbalo lepšie vykreslenie postáv. Možno bola chyba v tom, že som sa to snažila porovnávať, očakávala som niečo viac a dostala som niečo menej. Momentálne som si austenoviek užila dosť, ale plánujem si dočítať zvyšné tri romány.

V auguste som sa ocitla v Bratislave a rozhodla som sa vypožičať si nejaké knihy z knižnice, keďže mi to príde ako skvelý nápad. Knižnica Filozofickej fakulty je predsa plná beletrie, to my študujeme, tak prečo to nevyužiť, keď to mám zadarmo? (Teda mám to za ISIC, za ktorý platím, ale chápete). Rozhodla som sa siahnuť po ďalšom románe od britského tvorcu, o ktorom sme sa učili na spomínanom predmete. Toto dielo som mala vyhliadnuté už dlhšie. Vždy som si chcela pozrieť film, ale šetrila som si ho až na potom. Kniha bola dlhšia ako som čakala, no zaujímavá bola dostatočne. Pravda je, že prvé kapitoly som prechádzala s utrpením, veľmi ma to nezaujímalo, no potom sa to rozbehlo a v strede knihy som nemala slov. Hlavná zápletka ma ohúrila a naštvala zároveň, keďže nenávidím nespravodlivosť, no bol to dobrý hnev, taký literárny. Ďalšie časti knihy mi ukázali, ako sa žilo počas druhej svetovej vojny. Výjavy zamilovaného vojaka, ktorý vidí umierať deti na jeho ceste za slobodou. Scény osemnásťročnej zdravotnej sestry, ktorá musí v nemocnici ošetrovať vojakov bez úst, bez nosa, bez nôh, bez časti hlavy. Šokovalo ma to. Pekne opísaný Londýn počas najväčšieho nepokoja. Možno som trochu nakazená tým, že sa o histórii, kultúre a literatúre učím, no neskutočne viem oceniť najmenšie detaily, ktoré som videla počas hodín o Veľkej Británii. Toto dielo ma potešilo, zaujalo a dojalo, aj keď koniec bol menej vzrušujúci ako samotný stred knihy, určite sa mi oplatilo dočítať to celé. A len tak na okraj, film bol urobený bravúrne, jeden z mála filmov, ktorý sa presne viedol knihou a nevynechal takmer nič, takže ak nie kniha, tak aspoň film.

Poslednú knihu, ktorú som toto leto otvorila a zároveň zbožňovala bola táto. Rozhodla som sa siahnuť po súčasnom slovenskom spisovateľovi, ktorého mi odporučil profesor na vysokej škole. Nám ako prekladateľom treba čítať slovenskú literatúru, keďže slovenský jazyk je krásny a my sa ho musíme naučiť používať, aby sme vedeli tvoriť také krásne a kvetnaté plody. Naposledy som slovenskú knihu alebo resp. knihu po slovensky čítala pred maturitou. Trochu ma to zarazilo, že som to zanedbala, no tešila som sa zároveň na to, čo mi súčasná slovenská literatúra ponúkne. Najprv ma zaujala štruktúra diela, čakala som rozdelenie na kapitoly s číslami, no zrazu sa tam objavili aj písmena a všetko to bolo poprehadzované, no svoju logiku to malo. Nečakala som, že sa mi to bude tak páčiť, no hltala som každé jedno slovo v tejto knihe a to ja často nerobím. Pri dlhých príbehoch ako pri Atonement zvyknem niektoré opisy alebo veci preskakovať, viem, je to nezodpovedné, ale občas mi písanie autora či spôsob vyjadrovania rozprávača až tak nevyhovuje, no pri tejto knihe som si niektoré pasáže čítala viackrát, dokonca som si tie obľúbené založila, aby som si ich neskôr mohla niekde prepísať. Príbeh je trpký, rozprávač je zaujatý, no všetko to je podľa mňa veľmi pekné a geniálne. Okrem hlavného príbehu, ktorý sa odhaľuje nenápadne a postupne som narazila aj na rôzne úvahy o tom, či je duša jedinečná, či sme ako ľudia jedineční, čo je to náboženstvo, čo je to láska, prečo niekto dušu neuznáva, či to materské alebo materinské znamienko a bilabiálne konsonanty (áno, je to neskutočne uspokojivé, keď viem, čo to znamená, pretože som mala fonetiku a fonológiu, ách). Veľmi pekné a aj celkom krátke, takže na pekný letný či už aj jesenný večer odporúčam každému Slovákovi. Nech si trochu obohatí slovnú zásobu a poznatky.

Zajtra sa chystám po ďalšie dve knihy do knižnice, aby som mala niečo na čítanie počas môjho dlhočízneho cestovania vlakom. Obe knihy si po slovensky. Jedna je znova od Pavla Vilikovského, niečo krátke na odreagovanie a druhá je od vydavateľstva absynt. To mi v poslednej dobe odporúčajú ľudia z každej strany. Je to svetová reportážna literatúra, ktorú sa snaží vydavateľstvo priniesť na slovenský knižný trh. Určite mi to pomôže rozšíriť si svetový všeobecný prehľad, ktorý zas potrebujem pri tlmočení a celkovo som zvedavá, či ma tento žáner zaujme. Úprimne som nevedela, kde mám začať, tak som si vybrala knihu Nájdem si ťa, ktorú som videla viackrát na Instagrame Zuz. Máte s týmto vydavateľstvo skúsenosti? Viete mi odporučiť iné knihy od tohto vydavateľstva?

Ako ste prežili vaše leto vy? S knihami či bez?

4 komentáre:

  1. Nejdem sa síce zblázniť za dystopickými románmi, no obsah tohto ma zaujal, rovnako si chcem konečne niekedy prečítať aj 1984. Na americkú literatúru a sci-fi tiež veľmi nie som. Jediné, čo som kedy čítala boli The Martian a potom The Songs of Distant Earth od Clarke-a. Tie ma veľmi bavili, aj keď Martian asi nie je až tak sci-fi :D Atonement som začala čítať asi pred dvoma rokmi a kým som to stihla dočítať, pozrela som si v tv film a knihu už nikdy nedočítala. Ale ten film!!! V šoku som bola ešte asi ďalšie dve hodiny. Na Vilikovského si ma navnadila už na instagrame. Čo sa absyntu týka, čítala som ešte len Oči zasypané pieskom, reportáž o Izraeli a Palestíne, a veľmi ma to bavilo. Teraz ma na poličke čakajú Všetci mocní Kremľa a Jeden z nás: Príbeh o Nórsku. Veľmi sa na ne teším, toto vydavateľstvo bol podľa mňa úžasný počin. Na Nájdem si ťa ešte nie som psychicky pripravená, asi by sa mi to veľmi ťažko čítalo a potom by som sa bála vôbec vychádzať na ulicu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som veľmi rada, že sa ti niektoré moje odporúčania páčili, snáď ti pomôžu s najbližším výberom knihy. Po prečítaní Nájdem si ťa môžem povedať, že aj ja som sa bála, že to bude hrozné a že sa budem báť vyjsť na ulicu, no otvorilo mi to oči v mnohých smeroch. Príbeh hodný venovania pozornosti a prečítania, otvoril mi totiž nové dvere a ja som si uvedomila, že o znásilnení v skutočnosti nič neviem, čo ma zamrzelo.

      Odstrániť
  2. Musím povedať, že každá spomenutá kniha ma zaujala, tak už asi viem čo budem najbližšie čítať. Ďakujem veľmi krásne za tipy :)

    THE EFFLORESCENCE GIRL

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Já tyto články miluju a literatura je můj největší životní koníček! Také jsem literaturu studovala na vysoké, protože jsem studovala Literární akademii a dostalo mě to ke knihám, které bych si jinak nepřečetla a přineslo mi to hrozně moc. Ze zmíněných knížek mě hrozně zajímá Pokání, už si ji chci přečíst několik let, ale nikdy jsem se k tomu nedokopala, ale věřím, že to jednou prolomím. :D
    A o nakladatelství Absynt jsem taky hodně slyšela a plánuji si nějakou z reportážních knih přečíst.

    OdpovedaťOdstrániť

OXFORD © 2017
Theme by Blogs & Lattes

HORE