ÚTRŽKY: PRVÝ ŠKOLSKÝ TÝŽDEŇ

2018-09-30


Prvý školský týždeň som zistila, že:
  • leto oficiálne skončilo a jeseň už v našom miernom podnebnom pásme neexistuje
  • o pár mesiacov budem mať pravdepodobne titul (stále mi to príde čudné)
  • prísť do styku s veľkým množstvom ľudí po troch mesiacoch mojej imunite nepomôže
  • ak sa človek zaprie, dokáže poraziť svoju dlhoročnú závislosť
  • milujem svetre každým rokom viac a viac
  • ani tento semester si veľmi neoddýchnem
  • najdrahší internát v Mlynskej doline nemusí byť nutne ten najlepší

Blog: Ebba Zingmark
Túto dievčinu sledujem už roky, ale v poslednej dobe častejšie a častejšie inklinujem k jej fotografiám. Vždy ma dokáže očariť a jej štýl sa mi páči. Píše k veci a jednoducho, no takéto výpisky zo živote ja milujem. Hlavne píše konzistentne a robí to, čo považuje za správne. Táto bytosť ani nemôže byť reálna, no inšpiruje ma každý jeden deň.

KinoUtøya, 22. júla
Zážitok na celý život. Keď sa tento hrozný masaker stal, mala som 14 rokov. Akosi som to vôbec nevnímala na vedomie, netýkalo sa ma to. Počula som len, že nejaký Nór zabil cez 70 ľudí a to je všetko, viac som sa nezaujímala. Nevedela som, že išlo poväčšinu o detské obete, nevedela som, že to bolo z extrémizmu, nevedela som pomaly, čo sa ani stalo. Po tomto zážitku však nikdy nezabudnem. Spôsob ako sa niesla kamera mi dala pocit, že som tam s nimi. Že som obyčajné nórske dievča v mojom veku na tábore a behám po lese a vidím smrť, bojím sa. Úprimne to bol najhorší pocit, ktorý som kedy v kino cítila, ale myslím si, že to stálo za to, za tie vedomosti a znalosť, aj za ten strach, čo mi to dalo.

Kniha: Pes na ceste od Pavla Vilikovského
Prečítaná už dávnejšie, no stále so mnou rezonuje, a keďže škola začala a ja na čítanie nemám veľa času, tak aspoň spomínam. Dostanem sa však k americkej literatúre do 19. storočia, tak uvidíme, čo sem pridám nabudúce. Ako som už aj na Instagrame spomínala, túto knihu odporúčam prečítať každému Slovákovi. Dozvie sa veľa o literatúre, kultúre, histórii o našej mentalite, prečo sme jednoducho takí akí sme. Do Pavla Vilikovského som sa po druhej knihe zamilovala ešte viac a keď si najbližšie nájdem čas, siahnem po jeho ďalšej knihe.

Udalosti: Lingvafesť 2018, Biela noc
V sobotu tohto týždňa sa konali chcem dve akcie, ktorých som sa zúčastnila. Veľmi mi nepomohlo, že som veľmi ochorela a mala som kopu roboty, takže z celého dňa som si oddýchla až jednu celú hodinu. Cítila som tú vyčerpanosť celý deň, ale nechcela som si nechať ujsť tieto dva zážitky. 

Lingvafesť bol festival jazykov, kde bolo kopu stánkov, akcií, koncertov, rýchlokurzov až 50 jazykov a prednášok. Trvalo to celé dva dni, ale ja som bola v piatok v škole, tak som sa zúčastniť nemohla. Vybrala som sa tam v sobotu a zo štyroch prednášok, ktoré som mala vyhliadnuté som zvládla iba dve, čo ma trochu mrzí, ale telo mi to veľmi nepovolilo. Prvá sa týkala audiovizuálneho prekladu, ktorému by som sa v budúcnosti rada aj venovala a druhú prezentoval Ír po anglicky a bola to prednáška o írskom jazyku a o jeho vývoji od začiatku až po uznanie jazyka ako oficiálneho jazyka Európskej únie. Vždy sa mi írsky prízvuk páčil a írčina ma fascinovala, takže táto prednáška bola ako dar.

Bielu noc som opäť celú zvládnuť nemohla. Navštívila som len pár miest. Páčilo sa mi však, že tentoraz boli inštalácie interaktívnejšie a často aj spojené so zvukmi. Veľmi kreatívne vyhotovenie a pekná atmosféra. Síce bolo chladnejšie, ľudí bolo hojne a tak som veľmi ani nemrzla, no nakoniec ma teplota zdolala a ja som utekala na internát sa vyspať. Neviem teda túto udalosť zhodnotiť ako celok, no inštalácie, ktoré som videla sa mi páčili.
Fotografie: Taká milá spomienka na leto, ktoré nás už opustilo. 

Ďakujem vám pekne za vaše komentáre k predchádzajúcemu článku. Veľmi ste ma potešili tým, že aj moje pocity zdieľate a stotožňujete sa s nimi. Predstavovať sa v tom pravom svetle je podľa mňa najdôležitejšie, hlavne v období sociálnych sietí, kedy si každý žije svoj dokonalý život. Ešte raz ďakujem.

2 komentáre:

  1. Ja sa zo všetkých síl snažím vychutnať si to "jesenné" počasie, ktoré sa pomaly mení na zimu, pretože celé leto som sa v tých horúčavách tešila na farbiace sa stromy, transitioning outfits, svetre a celkovú tú jesennú atmosféru, no netuším, kam sa to počasie tak ponáhľa, lebo ani náhodou nie som pripravená na sneh a zimu :D
    Blog určite omrknem, a možnosa odhodlám aj na Utøyu - keď film vyšiel, celkom som sa mu vyhýbala, lebo celkom ťažko zvládam také násilnícke filmy (a pri pomyslení, že niečo také sa naozaj udialo, ma doslova mrazí a je mi do plaču). Ale na druhú stranu si myslím, že je dôležité, aby sme si pripomínali, akú hrôzu ľudia prežili, a možno to pomôže k tomu, aby sa čomusi podobnému už predišlo.
    Veľmi pekný a zaujímavý článok ❤
    BEE A CHANGE // Facebook Page

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja som naopak rada, že sa leto už pomaly končí. Jeseň má totižto svoje čaro a aj keď prichádza zima (áno som si toho vedomá) teším sa na nosenie všemožných kabátov a mojich milovaných svetrov. (zbožňujem ich rovnako ako aj ty <3)
    A najviac ma zaujal lingvafesť <3 Ach, keby som mala akúkoľvek možnosť, hneď by som to tam šla omrknúť a spoznať nové... <3
    WOLF CHILD

    OdpovedaťOdstrániť

OXFORD © 2017
Theme by Blogs & Lattes

HORE