XY. DEŇ KARANTÉNY

2020-03-27

Na odľahčenie od tejto celej situácie, čo sa momentálne vo svete odohráva, som sa konečne rozhodla nahrať moje prvé fotografie nafotené na film. Vyzerajú celkom hrozne, keďže išlo o taký amatérsky pokus, ale majú pre mňa skôr nostalgickú hodnotu. Niektoré sú ešte z roku 2018, niektoré z Talianska, Bratislavy, Karlových Varov, Humenného či Mlynskej doliny (nuž, je to zmes, môžete hádať, ktoré odkiaľ).

Prvá časť fotiek je fotená na fotoaparát LOMO SMENA 8M a keďže nemá hľadáčik v strede tela, veľa fotiek je posunutých a nevycentrovaných. Zvyšné fotky (začína fotografiou v lietadle) sú fotené na Kodak STAR AF. Ešte som sa ho očividne nenaučila používať, keďže väčšina fotiek sa mi nepodarila zaostriť. Prvý fotoaparát má manuálne nastavenie všetkého + aj manuálne pretáčanie filmu a druhý je už trochu modernejší, ten má aj blesk a všetko je automatizované. Po mojich prvých skúsenostiach uprednostňujem manuálny fotoaparát, aj keď aj ten som občas zabudla nastaviť a výsledok je dosť viditeľný. Oba fotoaparáty majú v podstate svoje výhody aj nevýhody, no na tom manuálnom nastavovaní niečo je, lepšie zaostruje, dá sa použiť aj double exposure a vyzerá veľmi old school sovietsky. 

Oba fotoaparáty mám po ockovi a verím, že aj vy niečo podobné doma máte. Bežný fotoaparát na film sa dá zohnať aj na bazoši za desať eur, takže ak by ste si to počas týchto dní chceli vyskúšať, určite tomu dajte šancu.


 




ČO ČÍTAŤ?

2020-03-17

Občas máme chuť si niečo prečítať. Naše poličky prekypujú knihami, no my stále vymýšľame niečo nové. Niekto nevie čo na seba, aj keď má plný šatník, niekto zas čo čítať, aj keď má veľmi dlhý to read zoznam. Ja sa však s niečím takým nestretávam, vždy viem, čo si mám z knižnice požičať a taktiež sa mi zdá, že si knihy vyberám rôznorodo. Preto som sa rozhodla napísať desať tipov na to, ako sa rozhodnúť, čo čítať, keď si myslíte, že nemáte čo čítať (veľmi originálny a vôbec nie zdĺhavý názov).


Klasika je klasika
V ťažkých chvíľach a počas dlhých upršaných cestách vlakom ma vždy zachráni klasika. Neospevujú sa pre nič za nič, a preto vždy verím odborníkom a učiteľom literatúry. Ja som oboznámená skôr s klasikami britskej literatúry, ale pomaly zabŕdam aj do tých amerických. Ak poznáte nejaké zaujímavé klasiky z oblasti kanadskej, novozélandskej či austrálskej literatúry, určite mi dajte vedieť, pretože v týchto geografických šírkach sa ešte veľmi nevyznám.

Moje odporúčanie z britskej literatúry:
Pride and Prejudice, Jane Austen
Animal Farm, George Orwell
Far from the Madding Crowd, Thomas Hardy

Ponorte sa do svojho obľúbeného literárneho žánru
Určite ste si na svojej literárnej poličke obľúbili pár žánrov. Či už ide o romantické alebo hororové knihy, každý z nás sa niekde našiel. Ja som sa zamilovala do dystopických románov. Všetko to začalo knihou 1984, po ktorej sa spustil vodopád pre mňa neodolateľných dystopických diel. Do tejto kategórie dokonca patrí aj kniha, ktorú mám zo všetkých najradšej.

Moje odporúčanie dystopických románov:
A Clockwork Orange, Anthony Burgess
The Handmaid's Tale, Margaret Atwood
Brave New World, Aldous Huxley

Objavujte svet a seba samého
Milujem fikciu, rada sa prostredníctvom nej odreagujem a rada sa v nej stratím. Zistila som však, že knihy okrem relaxačnej funkcie perfektne spĺňajú aj funkciu vzdelávaciu (nečakané, však?). Literatúra faktu, ktorú som veľmi nemusela, som v posledných rokoch objavila a vďaka nej som sa toho dozvedela veľa nielen o svete, ale aj o sebe samej. Nájdite si niečo, čo vás zaujíma alebo charakterizuje a pustite sa do toho. Keďže som sa vždy zaujímala o sériových vrahov, našla som si perfektnú knihu napísanú spisovateľom, ktorý bežne píše fikciu, no napísal o skutočnej udalosti a zaobalil ju do krásne vypracovaných opisov a rozprávačských postupov. Taktiež som sa chcela dozvedieť viac o sebe ako o introvertovi, takže som sa rozhodla prečítať knihu v podobe štúdie o introvertoch a keďže sa týkala mňa, neskutočne ma to bavilo, tak sa určite nebojte objavovať aj vy.

Moja odporúčania týkajúce sa mojich záujmov:
Quiet: The Power of Introverts in a World That Can't Stop Talking, Susan Cain
In Cold Blood, Truman Capote
Sapiens: A Brief History of Humankind, Yuval Noah Harari

Zamerajte sa na spisovateľa
Určite sa vám už stalo, že ste čítali nejakú knihu a veľmi sa vám zapáčil spôsob, akým bola napísaná. Zaujal vás svet daného spisovateľa a chceli ste sa dozvedieť viac. Ja som napríklad o nejakých spisovateľoch iba počula na hodinách literatúry, no nemali sme čas sa im venovať, tak som si od nich sama niečo vo vlastnom záujme prečítala a objavila som takýmto spôsobom úžasné knihy.

Moje odporúčania na zaujímavých spisovateľov a knihy, ktoré sa mi od nich páčili:
The Noise of Time, Julian Barnes
Never Let Me Go, Kazuo Ishiguro
The Secret Garden, Frances Hodgson Burnett

Staňte sa súčasťou knižného klubu
Knižný klub je skvelý spôsob, ako sa dostať z vlastnej komfortnej zóny. Objavíte tak nové žánre, spisovateľov a aj literatúry iných krajín. Momentálne nie som súčasťou žiadneho knižného klubu, ale chodím na filmový klub a vážne ma to baví. Taktiež uvažujem o tom, že na leto nejaký ten knižný klub vytvorím online, tak mi dajte vedieť, či by niekto mal záujem zapojiť sa.

Objavujte súčasnú slovenskú literatúru
Už sme si zvykli na čítanie zahraničných kníh, či už v originálnom spracovaní alebo ich preklad. Občas je však skvelé prečítať si niečo aj zo slovenskej literatúry, najlepšie zo súčasnej slovenskej literatúry. Literatúra je totiž odraz skutočnosti a ja som si všimla, že sa viem oveľa viac stotožniť so slovenskými spisovateľmi, keďže vyrastám v rovnakej krajine. Určite sa oplatí trochu zaexperimentovať, keďže aj naša literatúra nám má čo poskytnúť.

Moje odporúčania na súčasnú slovenskú literatúru:
Letmý sneh, Pavol Vilikovský
Pes na ceste, Pavol Vilikovský
Súkromie, Ján Johanides

Cestujte prostredníctvom literatúry
Ako som spomínala, literatúra je odrazom skutočnosti. Človek sa prostredníctvom nej dozvie o tradíciách, histórii a kultúre rôznych krajín. Je preto zaujímavé prečítať si niečo aj od zahraničných spisovateľov a teraz nemám na mysli len amerických/britských autorov, keďže o nich sa dozvedáme veľa aj prostredníctvom filmov a seriálov. Ja momentálne okrem španielskej literatúry spoznávam literatúru hispanoamerickú.

Moje odporúčania na hispanoamerickú literatúru:
Cuentos de amor, de locura y de muerte, Horacio Quiroga
Crónica de una muerte anunciada, Gabriel García Márquez
El túnel, Ernesto Sabato

Vzdajte sa románu
Takmer vždy keď si chceme niečo prečítať, siahneme po románe. O básňach, drámach či poviedkach sme počuli len v škole. Ak sa teda s formátom románu trochu nudíte, vyskúšajte objavovať aj iné formy vyjadrovania pocitov a rozprávania príbehov. Ja mám veľmi rada poviedky, keďže ich aj veľa čítam do školy.

Moje odporúčania na básne, poviedky a drámy:
Leaves of Grass, Walt Whitman
Wessex Tales, Thomas Hardy
Pygmalion, G. B. Shaw

Inšpirujte sa kinematografiou
Určite ste si všimli, že sa v súčasnosti natáča veľa filmov podľa knižných predlôh. Objavila som tak množstvo diel, o ktorých som nikdy predtým nepočula. Ja si najprv zvyknem prečítať knihu a potom sa najlepšie vyberiem do kina na sfilmovanú verziu. Treba však knihu a film hodnotiť osobitne a niečo iné aj od nich očakávať, keďže ide o rozdielne média a inak prezentujú rovnaký príbeh.

Moje odporúčania na knihy, ktoré majú aj filmovú verziu:
One Day, David Nicholls
Atonement, Ian McEwan
Little Women, Louisa May Alcott

Objavujte nové techniky písania a rozprávania
Keďže čiastočne študujem aj literatúru, okrem nových a zaujímavých literárnych žánrov mi boli predstavené aj rôzne techniky a štýly písania. Úplne inak sa číta príbeh od nespoľahlivého rozprávača alebo viacerých rozprávačov, alebo dej písaný prostredníctvom prúdu myšlienok. Čítanie je tak náročnejšie, ale obohatí čitateľa o novú čitateľskú skúsenosť.

Moje odporúčania na knihy s rôznymi technikami písania a rozprávania:
The Light of Day, Graham Swift
Wuthering Heights, Emily Brontë
The End of the Affair, Graham Greene

Aj vďaka týmto desiatim tipom objavujem neustále nové knihy viacerých žánrov, z rôznych krajín o všakovakých udalostiach. Jazyk a literatúra sú totiž živé javy, ktoré nám každodenne poskytujú zábavu a vzdelanie. Ak vás zaujíma, čo pravidelne čítam, pridajte si ma na goodreads. Určite mi dajte vedieť, či máte aj vy podobné tipy a čo ste naposledy prečítali.

DEMOTIVÁCIA

2020-03-02

Paradoxne pred rokom som napísala článok s názvom Nebojme sa tvoriť. Moje minuloročné články obsahovali aj názov Vplyv sociálnych sietí. Všetko som si predstavovala tak jednoducho a okrem seba som chcela inšpirovať aj iných. Stala som sa však vlastným demotivátorom...


Vždy som mala rada tvorbu, kreatívne vyjadrovanie samého seba. Začala som tak s blogom aj grafikou, šla som študovať prekladateľstvo, čo je v podstate tiež do istej formy kreatívny proces, vytváram totiž nový text. Na blogovanie som však v poslednom roku zanevrela. Dospievam, čoskoro končím na výške a začínam si uvedomovať, že je pekné mať nejaké koníčky, treba sa však vedieť aj predať a za svoje znalosti a schopnosti si vedieť zarobiť. Začala som totiž rozmýšľať nad tým, čo budem robiť, ako si zarobím, kým chcem teda byť. Nikdy som sa nevidela ako blogerka na plný úväzok, a to stále platí, preto k blogu pristupujem skôr zdráhavo, keďže viem, že v budúcnosti pre mňa nebude nikdy na prvom mieste. To však neznamená, že by mal prestať existovať.

V posledných mesiacoch som sa do toho pustila naplno a začala som hľadať svoju pracovnú identitu. Najviac sa totiž naučíme praxou, a aj preto som začala písať pre rôzne platformy a magazíny, ktoré sa venujú pomalej móde a udržateľnému životnému štýlu. Síce za to ešte nezarábam peniaze, ale robím to, čo sa mi páči. Pomáham dobrej veci a zastupujem pomalú módu, čo som vždy chcela. Prezentujem sa tým, na čo môžem byť pyšná. Preto som sa rozhodla posledný rok absolvovať prekladateľskú stáž. Síce za ňu nie som platená, ale posúva ma to v mojej budúcej kariére vopred, rozširujem si svoj inventár znalostí a svojimi prekladmi pomáham ostatným. Na to som tiež pyšná. Preto som sa dnes rozhodla, že Diatelier bude pre mňa rozvíjanie mojej kreativity. Síce to budem robiť zadarmo, ale nie zbytočne. Každý z nás má niečo, čo ho istým spôsobom definuje, čo radi robia len zo zábavy, čomu venujú veľké množstvo času, no neľutujú to, pretože to robia pre seba, rozvíjajú tým svoj charakter a oddýchnu si pri tom. Ja som v poslednej dobe zistila, že tou oddychovou činnosťou je pre mňa blog, ktorý spája písanie článkov a kreatívne vyjadrenie v podobe fotografií alebo grafiky (najlepšie je, keď sa to spojí a vzniknú z toho koláže, ako v dnešnom prípade). O Diatelieri ako kreatívnom priestore som hovorila už aj minule a na články, ktoré som vydala minulý rok som pyšná, tak v tom budem veľmi rada pokračovať.

Uvedomila som si totiž, že vždy keď som opustila na chvíľu blog, nebolo to len preto, že som práve naň nemala čas, ale aj preto, lebo som bola sklamaná z toho, že moja tvorba nie je až taká dobrá v porovnaní s ostatnými. Začala som pociťovať úzkosť a radšej som odišla. Prečo by som sa však mala cítiť ako väzeň vo svojom vlastnom priestore? Mám šťastie, že nie som odkázaná len na neprestajnú prácu. Mám možnosť študovať, brigádovať, rozvíjať sa vo voľnom čase na blogu či s kamarátmi na mimoškolských aktivitách. Za to som veľmi vďačná. Čím som však staršia, tým väčší cítim tlak, aby som bola zodpovedná dospeláčka, ktorá sa zaškatuľkuje do jednej poličky a prestane s takýmito hlúposťami, na ktoré normálny človek čas nemá a celé je to v skutočnosti zbytočné. No pre mňa to zbytočné nie je...

OOTD: Hlavným hrdinom v tomto zoskupení sú tieto vzorované letné šaty. Veľmi rada kombinujem letné kúsky v zimných/jarných/jesenných outfitoch a tieto šaty sú svojou farebnou kombináciou a vzorom priam stvorené aj na chladnejšie dni. Objavila som ich počas mojich švédskych nákupoch z druhej ruky, konkrétne v EMMAUS BJÖRKÅ, ktorý som spomínala v septembrovom článku. Zvyšok tvorí šesťročná kabelka, ktorú považujem aj po toľkých rokoch za dokonalú malú čiernu kabelku ku všetkému, kožené čierne topánky, v ktorých žijem prakticky už polroka, takisto šesťročné rifle, ktoré som si kúpila preto, lebo som sa chcela odlíšiť od všetkých tých skinny jeans a teraz ich milujem viac ako treba a neviemkoľkoročný nesmrteľný čierny rolák z humenského second handu.



Na záver by som sa chcela spýtať mojich rovesníčok, ako ste na tom vy. Aj vám sa stane, že sa prichytíte pri tom, ako opúšťate koníček, ktorý vás vždy bavil, ale nevidíte v ňom zmysluplnú budúcnosť? Aj vy zrazu cítite ten tlak dospelosti, že sa niekým musíte stať, že musíte začať zarábať peniaze a to sa stáva to najdôležitejšie pri trávení vášho voľného času? Ja som totiž schopná vo svojom voľnom čase prekladať, učiť sa niečo navyše, len aby som si bola istá, že robím všetko pre moju budúcnosť. Za posledný rok sa zo mňa stal workoholik, ktorý cíti úzkosť, keď nerobí nič produktívne...

PS: V tomto obdivujem Bereniku zo simplyberenica.com, ktorá premenila svoj blog na asi najlepší dvojjazyčný portál pre udržateľný životný štýl na Slovensku a otvorila aj e-shop s jej skvelými blogger dizajnmi, na ktoré sa chodím veľmi často pozerať. Berenika dokázala premeniť svoj koníček na niečo zmysluplné a to si zaslúži potlesk.
OXFORD © 2017
Theme by Blogs & Lattes

HORE